Pravdivý príbeh ľudského pachu: pohľad do histórie vzniku deodorantov

25.06.2019 19:17

Bez deodorantu si mnoho z nás nevie ani len predstaviť svoj deň. Málokto však tuší, že cesta tohto protipachového pomocníka do našich kúpeľní sa začala len pomerne nedávno. Ako teda ľudstvo voňalo pred érou deodorantov a antiperspirantov? Nuž... všelijako ;)

spotena zena

 

Naša praveká zbraň

Keď sme zapátrali v histórii ľudskej vône (alebo pachu, ak chcete), narazili sme už v období praveku na jednu veľmi zaujímavú vec. Podľa informácií z dostupných antropologických štúdií sa ľudský pach vyvinul ako obranný mechanizmus voči predátorom! Jednoducho povedané, dravcom v praveku ľudia smrdeli, a tak sa radšej poohliadli po inom obede. Keďže pot samotný (ako spojenie vody a rôznych minerálov či solí) nesmrdí, u ľudí sa v ranej fáze vývoja vyvinuli na tele baktérie, ktoré pot rozkladajú, a tak vytvárajú daný typický zápach.

Ešte zaujímavejšie je však to, že tento jav sa vyhol juhovýchodnej Ázii, kde sa baktérie rozkladajúce pot vyskytujú naozaj len výnimočne (preto tam deodoranty používa len asi 7% ľudí). To však nám, Európanom, veľmi nepomôže ;)

Škoda, že sa evolúcia za tie nasledujúce tisícročia nespamätala a baktérie, ktoré nás dnes už pred pramedveďmi a prajaštermi chrániť nemusia, z našich podpazuší neodstránila. Namiesto toho museli ľudia vymyslieť iné spôsoby, ako si zabezpečiť príťažlivejšiu arómu a postupom času vyvinuli prvé deodoranty. To však od praveku bola ešte veľmi dlhá cesta...

 

Vôňa starovekých civilizácií

Za prelomové obdobie v histórii ľudského pachu sa dá považovať Staroveký Egypt. Egypťania boli preslávení nielen výrobou parfumov, ale aj dôslednou osobnou hygienou - aromatickými kúpeľmi a odstraňovaním ochlpenia. Ako deodorant používali napríklad ovsenú múku, ktorá pohlcovala vlhkosť a neutralizovala zápach. Prvá zmienka a historický recept na deodorant sa našiel v Ebersovom papyruse, z ktorého sme v našich začiatkoch chceli čerpať aj my (túto vtipnú príhodu si však radšej odložíme do budúceho článku... ;)

Egyptske spa

 

Egypťania boli tiež pravdepodobne prví, čo vyrábali voňavé šperky - rôzne prívesky, do ktorých vkladali aromatické látky, ktoré uvoľňovali vôňu do okolia. Okrem toho sa zvykli navoniavať aj veľmi bizarným spôsobom, ktorý si dnes už vieme len ťažko predstaviť. Na hlavy si umiestňovali guľôčky parfumovaného vosku, ktorý sa počas dňa postupne topil a tak šíril okolo nich vôňu.

Hrdými pokračovateľmi egyptských tradícií boli obyvatelia Starovekého Grécka a Ríma. Tiež milovali kúpele a vône. Aj slávny Homérov citát hlásal, že správny hostiteľ sa spozná podľa toho, že hosťovi ponúkne kúpeľ a parfum. Gréci aj Rimania do parfumov namáčali nielen seba, ale aj celý svoj odev a údajne dokonca voňavkovali aj svoje kone či domácich miláčikov.

 

Zápach (temného) stredoveku

Všetko sa zmenilo s príchodom stredoveku. Svet sa rozdelil na dva tábory - kresťanskú Európu a moslimský Blízky východ. Zatiaľ čo Perzia a Osmanská ríša sa držali tradícií a udržiavali sa v čistote, Európa začala... nuž - smrdieť. Cirkev paradoxne vyhlasovala kúpeľ za nečistý, vodu za zdroj rôznych nákaz a nahotu za zakázanú. Dokonca aj pri tých vzácnych príležitostiach, kedy sa Európania kúpali (v periodicite zhruba rovnakej ako Vianoce či Veľká noc), tak boli pritom oblečení! Niet sa teda čo čudovať, že stredovek bol skutočne temným obdobím ľudských dejín aj čo sa týka zápachu. Tí, čo mali peniaze, boli na tom o máličko lepšie, pretože mohli svoj telesný pach aspoň ako-tak prekryť parfumom. Na návrat k čistote si ľudstvo žijúce v našich zemepisných šírkach muselo ešte pár storočí počkať...

 

Začiatky miliardového biznisu

Ale poďme priamo k deodorantom a antiperspirantom. Prelomovým bol rok 1888, kedy uzrel svetlo sveta prvý "moderný" deodorant. Volal sa Mum a mal konzistenciu pasty, ktorá sa natierala do podpazušia, ale kľudne aj na chodidlá nôh (teda podobne ako dnešné krémové deodoranty). Meno jeho tvorcu nepoznáme, vieme len, že pochádzal z oblasti Philadelphie. Nech to však bol ktokoľvek, položil základ súčasného mnohomiliardového biznisu.

prvý deodorant

 

O niekoľko desiatok rokov neskôr vznikol aj prvý antiperspirant (na rozdiel od deodorantov, ktoré sú primárne určené na neutralizáciu pachu, antiperspiranty potláčajú prirodzené potenie). Tento prvý spočiatku slúžil ako pomôcka pre chirurgov, aby sa im nepotili pri operácii ruky. No dcéra jedného z chirurgov videla v tomto vynáleze oveľa väčší potenciál. Je jedno, že daný prípravok bol vyrábaný z látok, ktoré pokožku dráždili a dokonca ničili aj oblečenie. Dôležité bolo, že sa človek nepotil.

Dotyčná dáma dala dokopy skupinu mladých obchodníčok, ktoré chodili od domu k domu predávať zázračnú protipotivú látku. Nemali však veľký úspech. Vyzeralo to tak, že nikomu potenie v podstate neprekáža - ľudia to brali ako prirodzenú vec a bolo im to jedno. A tak by to možno aj navždy zostalo, keby sa do veci nezamiešal marketing.

Tvrdohlavá mladá dáma si totiž požičala peniaze od starej mamy a na propagáciu antiperspirantu angažovala reklamnú agentúru. Tej sa podaril naozaj "husársky kúsok". Z potenia, ktoré dovtedy nikto až tak neriešil, spravila celospoločenský problém a neodpustiteľné faux paux. Dámy páchnuce potom, či viditeľne potiace sa, boli označované za nepríťažlivé, potiaci muži sa vykresľovali ako slabosi či neúspešní outsideri. Noviny a magazíny zaplavili články, ktoré varovali pred dôsledkami potenia - strata zamestnania, strata partnera, nešťastie, smútok, depresia... Potenie sa stalo spoločensky neprijateľným. Hoci to dovtedy nikto nebral ako problém, ani sa nikto o to nejako špeciálne nestaral, zrazu sa začal tvrdý boj proti poteniu a telesnému pachu. A tým sa otvorila cesta pre masový predaj antiperspirantov a deodorantov.

reklama na antiperspirant

 

V 50-tych rokoch minulého storočia uzrel svetlo sveta aj prvý roll-on, ktorý bol inšpirovaný - čuduj sa svete - guľôčkovým perom. A o cca. 10 rokov neskôr aj prvý aerosolový deodorant. Ľudia túžiaci vyhnúť sa telesnému pachu kupovali a používali prípravky brániace prirodzenému poteniu, či synteticky voňajúce chemické koktejly. Antiperspiranty a deodoranty sa stali každodennou nevyhnutnosťou.

 

Súčasné problémy a výzvy

Dnes už však vieme aj o úskaliach bežne dostupných deodorantov (o antiperspirantoch brániacich odchodu odpadových látok z tela ani nehovoriac). Rizikové sú najmä tie, ktoré obsahujú zlúčeniny hliníka (lat. aluminium), ktoré môžu spôsobovať rôzne civilizačné ochorenia (rakovinu prsníka, Alzheimerovu chorobu...). Obsah parabénov zase môže vážne narušiť hormonálnu rovnováhu. Veľkým problémom týchto látok je aj to, že sa v organizme hromadia a pri každodennom (niekedy aj viacnásobnom) používaní prípravku si ich „doprajeme“ teda naozaj dosť.

Práve preto sa v súčasnosti vraciame späť k čistej prírode - k prirodzene sa vyskytujúcim látkam a rastlinným zložkám, ktoré tvorili základ tohto odvetvia aj na počiatku dejín zápachov a vôní . U nás v Modrej púpave to inak ani nejde. Deodoranty, ktoré vyrábame, sú založené na báze kvalitných rastlinných olejov, alebo bylinkových výťažkov a prírodných solí.

 

Naša horúca novinka - prírodné deodoranty v spreji -  sú ideálne práve na leto. Nemastia, netopia sa, nanášajú sa bezkontaktne a veľmi pohodlne, krásne vás osviežia a sú šikovné aj na nosenie v kabelke. Ulahodia aj extra citlivej pokožke, nakoľko neobsahujú ani potenciálne dráždivé prírodné zložky - ako sóda bikarbóna, či farnesol (silný alergén).

prírodné deodoranty

 

Želáme vám krásne, prírodné a voňavé leto!
Vaše Eva a Eňa.



© Modrá púpava. Obsah je chránený autorským zákonom a nie je možné ho kopírovať bez súhlasu autoriek.

Komentáre


Článok zatiaľ nemá žiadne komentáre.

Pridať komentár