Prírodná kozmetika, tipy pre krásu, Slow Beauty
Blog Modrá púpava ©
Pravdivý príbeh ľudského pachu: pohľad do histórie vzniku deodorantov
Deodorant rozhodne nepatrí k výrobkom, ktoré ľudstvo používa dlho. Naopak, cesta tohto protipachového pomocníka do našich kúpeľní sa začala len pomerne nedávno. Ako teda ľudstvo voňalo pred érou deodorantov a antiperspirantov? Nuž... všelijako ;)
Naša praveká zbraň
Existuje zaujímavá hypotéza, že ľudský pach sa vyvinul v rámci evolúcie ako naša praveká ochrana pred predátormi. Jednoducho povedané, dravcom sa páchnuci praľudia spájali s nie príliš chutným jedlom, a tak sa radšej išli obzrieť po inom obede. A keďže pot ako taký nemá žiadnu špeciálnu arómu, museli sa na ľudskom tele vyvinúť kmene baktérií, ktoré ho rozkladajú, a tým vytvárajú charakteristický zápach.
Ešte zaujímavejšie je však to, že sa tento jav vyhol juhovýchodnej Ázii, kde sa baktérie rozkladajúce pot takmer nevyskytujú. Preto tam deodoranty používa len asi 7% ľudí. To však nám, Európanom, veľmi nepomôže ;)
Škoda, že sa evolúcia počas nasledujúcich tisícročí nespamätala a baktérie, ktoré nás dnes už pred dravcami chrániť nemusia, z našich podpazuší neodstránila. Namiesto toho museli ľudia vymyslieť iný spôsob, ako si zabezpečiť príťažlivejšiu arómu.To však od praveku bola ešte veľmi dlhá cesta...
Vôňa starovekých civilizácií
Za významné obdobie v histórii ľudského pachu sa dá považovať staroveký Egypt. Egypťania boli preslávení nielen výrobou parfumov, ale aj dôslednou osobnou hygienou – aromatickými kúpeľmi a odstraňovaním ochlpenia. Ako dezodorant používali napríklad ovsenú múku, ktorá pohlcovala vlhkosť a neutralizovala zápach.
Prvá zmienka a historický recept na deodorant sa našiel v Ebersovom papyruse, z ktorého sme v našich začiatkoch chceli čerpať aj my (nezohnali sme však leví trus, ktorý nám odporučil automatický prekladač hieroglyfov ako jednu z účinných zložiek :o)
Egypťania boli tiež pravdepodobne prví, čo vyrábali voňavé šperky – rôzne prívesky, do ktorých vkladali aromatické látky, čo postupne uvoľňovali vôňu do okolia. Okrem toho sa zvykli navoniavať aj veľmi bizarným spôsobom, ktorý si dnes už vieme len ťažko predstaviť. Na hlavy si umiestňovali guľôčky parfumovaného vosku, ktorý sa počas dňa postupne topil a tak šíril okolo nich vôňu. V neskorších obdobiach bojovali proti zápachu zmesou škorice, citrusov, korenín a ďalších rastlín, ktorú si aplikovali na oholené podpazušie, pretože si uvedomovali, že takto má vyšší deodoračný účinok.
Hrdými pokračovateľmi egyptských tradícií boli obyvatelia starovekého Grécka a Ríma. Tiež milovali kúpele a vône. Aj slávny Homérov citát hlásal, že správny hostiteľ sa spozná podľa toho, že hosťovi ponúkne kúpeľ a parfum. Gréci aj Rimania do parfumov namáčali nielen seba, ale aj celý svoj odev a údajne dokonca voňavkovali aj svoje kone či domácich miláčikov.
Zápach (temného) stredoveku
Všetko sa zmenilo s príchodom stredoveku. Svet sa rozdelil na dva tábory – kresťanskú Európu a moslimský Blízky východ. Zatiaľ čo Perzia a Osmanská ríša sa držali tradícií a udržiavali sa v čistote, Európa začala... nuž – smrdieť. Kúpeľ sa považoval za nečistý, voda za zdroj rôznych nákaz a nahota bola zakázanú. Dokonca aj pri tých vzácnych príležitostiach, kedy sa Európania kúpali (v periodicite zhruba 1-2 krát ročne), tak boli pritom oblečení! Niet sa teda čo čudovať, že stredovek bol skutočne temným obdobím ľudských dejín aj čo sa týka zápachu. Neskôr tí, čo mali peniaze, boli na tom o niečo lepšie, pretože mohli svoj telesný pach aspoň ako-tak prekryť parfumom. Na návrat k čistote si však muselo ľudstvo žijúce v našich zemepisných šírkach ešte pár storočí počkať...
Ako nás presvedčila reklama
No preskočme viac k súčasnosti. Čo sa týka deodorizácie, prelomovým bol rok 1888, kedy uzrel svetlo sveta prvý "moderný" dezodorant. Volal sa Mum a mal konzistenciu pasty. Vtieral sa do podpazušia podobne ako dnešné krémové dezodoranty. Meno jeho tvorcu nepoznáme, vieme len, že pochádzal z oblasti Philadelphie. Nech to však bol ktokoľvek, položil základ súčasného mnohomiliardového biznisu.
O pár desiatok rokov po ňom vznikol aj prvý antiperspirant (na rozdiel od dezodorantov určených primárne na neutralizáciu pachu, antiperspiranty majú úplne potlačiť potenie). Daný prípravok spočiatku slúžil ako pomôcka pre chirurgov, aby sa im nepotili ruky pri operáciách. Až kým dcéra jedného z nich neuvidela jeho potenciál niekde inde. Hoci bol daný prípravok vyrábaný z látok, čo poškodzovali pokožku a dokonca ničili aj oblečenie, podstatné bolo, že sa s ním človek nepotil.
Dotyčná dáma založila obchodnú spoločnosť na predaj tejto „zázračnej“ protipotivej látky. Zo začiatku nemala veľký úspech. Zdalo sa, že potenie nikomu až tak neprekáža – ľudia to brali ako normálnu vec a bolo im to jedno. No tvrdohlavá mladá dáma angažovala na propagáciu antiperspirantu reklamnú agentúru. A tej sa podaril "husársky kúsok". Z potenia, ktoré dovtedy nikto nejako zvlášť neriešil, urobila celospoločenský problém a neodpustiteľné faux pas. Potiace sa dámy boli označované za vrcholne nepríťažlivé a „potom raziaci“ muži sa vykresľovali ako neúspešní outsideri. Noviny a magazíny zaplavili články, ktoré varovali pred dôsledkami potenia – strata zamestnania, strata partnera, nešťastie, smútok, depresia...
Tak sa vplyvom reklamy stalo potenie spoločensky neprijateľným. Zrazu sa začal tvrdý boj proti potu a telesnému pachu, čo otvorilo cestu masovej výrobe antiperspirantov a dezodorantov.
V 50-tych rokoch minulého storočia uzrel svetlo sveta aj prvý roll-on, ktorý bol inšpirovaný – čuduj sa svete – guľôčkovým perom. A o cca. 10 rokov neskôr aj prvý aerosólový deodorant. Ľudia túžiaci sa vyhnúť telesnému pachu kupovali a používali prípravky brániace prirodzenému poteniu v spojení so syntetickými vonnými kokteilmi. Antiperspiranty a dezodoranty sa stali doslova každodennou nevyhnutnosťou.
Súčasné problémy a výzvy
Dnes však už vieme aj o negatívnej stránke bežne dostupných dezodorantov a antiperspirantov. Rizikové sú najmä tie, ktoré obsahujú zlúčeniny hliníka, parabény a syntetické parfumy. Výskumy ich dokonca spájajú aj s niektorými vážnymi civilizačným ochoreniami (rakovina prsníka, Alzheimerova choroba), narušenou hormonálnou rovnováhou, či rôznymi alergiami. Veľkým problémom týchto látok je, že sa v organizme hromadia, a teda opakované denné použitie významne zvyšuje ich rizikovosť.
Práve preto sa v súčasnosti vraciame späť k čistej prírode – k prirodzene sa vyskytujúcim látkam a rastlinným zložkám, ktoré tvorili základ tohto odvetvia už na počiatku dejín zápachov a vôní. Čoraz žiadanejšími sa stávajú dezodoranty fungujúce na princípe antibakteriálnych rastlinných olejov, bylinkových extraktov, ílov, škrobov, či prírodných solí.
Naša horúca novinka – prírodné deodoranty v spreji – sú ideálne práve na leto. Nemastia, netopia sa, nanášajú sa pohodlne a bezkontaktne, krásne vás osviežia a sú šikovné aj na nosenie so sebou. Ulahodia aj extra citlivej pokožke, nakoľko neobsahujú ani potenciálne dráždivé (prírodné) zložky – ako sóda bikarbóna, či silný alergén farnesol. Ich deodoračný účinok je založený na pôsobení bylinných extraktov, prírodných solí a esteru kyseliny citrónovej.
Vyrábame ich v dvoch sviežich vonných kompozíciách:
1. CÉDER - BORIEVKA - GRAPEFRUIT
2. BERGAMOT - LIMETKA - BENZOE
Želáme vám krásne, prírodné a najmä voňavé leto!
Vaše Eva a Eňa.
© Modrá púpava. Obsah je chránený autorským zákonom a nie je možné ho kopírovať bez súhlasu autorov.
Odporúčané články
Komentáre
Článok zatiaľ nemá žiadne komentáre.